Malo to byť trojdnové dobrodružstvo v Slovenských horách. V pláne bolo dať prvý den Chopok a Dumbier a prespať na chate Milana Rastislava Štefanika pod Dumbierom. Druhý den sme chceli prejsť na Martinské Hole a tam počkať na polnoc a privítať nový rok. Tretí den sme sa mali presunúť na Martinské Hole a tam naše dobrodružstvo ukončiť.
Dobrodružstvo našej šesť člennej skupiny začalo v Demänovskej Doline, kde sme kvôli zápche prišli s veľkým meškaním. Odtiaľ sme vyrazili smer Chopok, popri lanovke až na vrchol. Cestou boli neskutočné výhľady na okolie, no čím vyššie sme stúpali tým bolo počasie horšie. Hmla, silný vietor a zima nás sprevádzali asi od polovice trasy a tak sme na Rotundu (2024 m.n.m.) prišli skoro zmrznutý.
Teplota hore ukazovala -10 čiže pocitovo bolo asi -19.Tam sme nabrali sili,zohriali sa a nachystali na cestu ďalej. Keďže sme kvôli zápche ráno stratili veľa času ,rozhodli sme sa že Ďumbiera sa vzdáme (nechceli sme doraziť na Ďumbier kde bude už tma, v tme by to bolo veľké riziko). Rozhodli sme sa teda prejsť na chatu Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom (1740 m.n.m.). Keďže hore bola hrozná hmla a viditeľnosť skoro nulová, rozhodli sme sa zostúpiť k chate Trangoška a odtiaľ vyraziť smer Štefanička. Vyrazili sme teda po tme na chatu. Strmého stúpania sme si užili dosť na ceste na Chopok no ešte jedno stúpanie nás čakalo tesne pod chatou. Na chatu sme sa dostali už dosť vyčerpaný no tu nás čakalo občerstvenie a zaslúžený odpočinok. Ak máte radi kotlíkový guláš tak podľa mňa si na Štefaníčke prídete na svoje keďže bol výborný.
Zostup z Chopku
Naša skupina na chate Milana Rastislava Štefanika pod Dumbierom
Druhý deň sme sa zbalili na vyrazili po hrebeni na Čertovicu. Sprevádzal nás silný vietor ale prekvapenie bolo že aj tak sme mali výhľady na okolité hory aj keď nejaké oblaky tam predsa len boli. Pokračovali sme až na vrchol Čertovice odkiaľ sme sa šmykli po zjazdovke až dole. Tam sme sa zohriali, občerstvili sa dohodli čo ďalej. Zhodli sme sa že by nemalo to zmysel ísť na Martinské Hole a tak sme posunuli program o deň skôr a miesto Silvestra na Martinských holiach sme sa rozhodli pre Strážov.(1213m.n.m.)
Cesta na Čertovicu cez Hreben
Prešli sme teda vlakom do Popradu kde sme sa rozdelili (dvaja účastníci išli domov a zbytok pokračoval ďalej). Vo Vrútkach sa s nami rozlúčila jediná ženská účastníčka nášho dobrodružstva keďže mala problém s nohou. Zbytok (traja ľudia) sme pokračovali vlakom a následne autobusom do dedinky Pružina odkiaľ sme začali výstup na Strážov. Cestovať v noci cez keď je spln mesiaca bolo jednoduché úžasné keďže mesiac nám osvetľoval cestu. Do polnoci sme mali pár hodín a tak sme nešli moc rýchlo. Na vrchol sme prišli asi pol hodinu pred polnocou. Načerpali sme nové sily a tešili sa na nový rok. Presne o polnoci vypuklo pod nami divadlo keď z každej strany bolo vidno ohňostroj. Dedinka Zliechov bola z hora krásne osvetlená. Keď toto krásne divadlo skončilo rozhodli sme sa prejsť dole do Zliechova čakať na prvý autobus domov.
Výhlad zo Strážova
Toto bola naša posledná akcia v roku 2017 a preto by sme vám ako skupina Klobáskari on Tour chceli zaželať všetko dobré v roku 2018.
Ak vás Klobáskari zaujali a chceli by ste o nich zistiť viac navštívte ich blog Klobaskari-on-tour
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí.
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram, kde budú pribúdať ďalšie príspevky a zaujímavé články.
Photo: Vladimír Ruček
03.01.2018 09:05