Koncom roka sa často bilancuje. Aj my sme sa pozreli na to, čo sa v minulom roku podarilo a v čom vidíme najväčšie problémy a rezervy. Zamerali sme sa na témy, ktorým sa venujeme.
Rastie podpora verejnosti pre témy životného prostredia
V roku 2018 sa to prejavilo podporou environmentálnych iniciatív, ľudia sa zúčastnili verejného protestu a v rekordných počtoch podporili viaceré kampane a hromadné pripomienky zákonov za lepšiu ochranu prírody - napr. kampaň za zrušenie dotácií na spaľovanie dreva v biomasových zariadeniach či hromadnú pripomienku za lepší zákon o ochranu prírody a krajiny, ktorú v novembri podporilo historické množstvo takmer 30-tisíc ľudí a v ktorej WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a iniciatíva MY SME LES žiadali o.i. rýchlejší prechod správy národných parkov do rúk štátnej ochrany prírody a vyhlásenie bezzásahových zón v národných parkoch, ako aj prísnejšiu reguláciu ťažby v chránených územiach.
Stav našich riek a vodných ekosystémov si zaslúži väčšiu pozornosť
Európska komisia práve prehodnocuje Rámcovú smernicu o vode, tá zaviazala členské krajiny zhodnotiť stav svojich vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Na Slovensku nie je v dobrom stave takmer polovica vodných tokov a čas na nápravu sa Slovensku i ďalším krajinám kráti. Hraničný termín je rok 2027. I z toho dôvodu panuje obava, že sa niektoré krajiny či organizácie v rámci prehodnocovania smernice budú snažiť o jej zmiernenie či posun termínov. WWF spolu s ďalšími organizáciami preto spustilo kampaň #ProtectWater v rámci ktorej už viac ako 180-tisíc Európanov žiada zachovať Rámcovú smernicu v jej prísnej podobe. Hodnotenie stavu riek pritom nezahŕňa len znečistenie, ale i to, nakoľko sme rieku pozmenili výstavbou rôznych bariér, vodných elektrární či úpravou toku.
Podľa aktuálneho Vodného plánu Slovenska, ktorý vypracoval Výskumný ústav vodného hospodárstva, je napríklad na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb, ktoré narúšajú kontinuitu toku a bránia migrácií rýb, pričom len 117 z týchto stavieb má funkčné rybovody. Najhoršia situácia je na rieke Váh (373 stavieb, len 12 z nich má funkčný rybovod) či Hron (259 stavieb, z toho len 26 má funkčný rybovod).
Medzi ďalšie zásahy, ktoré narúšajú ekologický stav riek patria úpravy korýt a brehov riek (napr. prehĺbenie koryta, vyloženie brehov kameňom či vybetónovanie brehov a dna, odstraňovanie brehových porastov a pod. – tu je najhoršia sitiuácia na riekach Váh, Hron a Bodrog) či odrezanie riek od bočných ramien a okolitej nivy. Tieto zásahy do vodných tokov majú vplyv na zmeny teploty vody, jej prúdenia, ovplyvňujú usadzovanie sedimentov a samočistiacu schopnosť riek a v konečnom dôsledku tak menia celý riečny ekosystém. Sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý stav našich riek.
Ochrana prírody v mnohých oblastiach zostáva stále na papieri
Rastúcu podporu verejnosti kompetentné inštitúcie len minimálne využili na presadenie zásadných zmien, ktoré by zlepšili stav životného prostredia na Slovensku. Príkladom je odlesňovanie – napriek silnej občianskej angažovanosti, ktorá sa prejavila v rámci rôznych kampaní (petície, hromadné pripomienky, občianske iniciatívy, protesty) rastie ťažba dreva na Slovensku a nepodarilo sa zabrániť situáciám, kedy sú vzácne časti chránených území vyťažené mimo plánu s vysvetlením, že ide o náhodnú ťažbu z dôvodu kalamity.
Ťažba dreva v slovenských lesoch dlhodobo rastie, ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 mil. m3 dreva, pričom za posledných 20 rokov sa objem ťažby zdvojnásobil. V roku 2016 bol objem náhodnej (kalamitnej) ťažby 50,3 % z celkovej ťažby dreva. V národných parkoch sme medzi rokmi 2000-2016 prišli o 12,2% lesov a v 5. stupni ochrany napriek deklarovanej bezzásahovosti v priemere o 5,5 % lesa.
Veríme, že sa túto situáciu podarí zvrátiť v budúcom roku v rámci novelizácie dvoch zákonov – Zákona o lesoch a Zákona o ochrane prírody, kde i WWF Slovensko spolu s partnermi navrhovalo o.i. regulovať náhodnú ťažbu a chrániť pred ňou naše najvzácnejšie staré lesy a pralesy. V prípade lesov treba posilniť i kontrolu legálnosti ťažby dreva a pôvodu dreva uvádzaného na trh a to aj pri dovoze a vývoze dreva.
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí.
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.
Zdroj: slovakia.panda.org, pixabay.com
14.01.2019 21:00