Reportáž z relácie Extrémne v horách o najvyššie položenej chate v tatrách, ale aj o živote Viktora Beránka.
Vysokohorský nosič a azda najznámejší chatár v Tatrách, Viktor Beránek, si svoj prvý náklad na plecia naložil začiatkom septembra 1969 ako 18-ročný. Odvtedy ich boli stovky a z nosenia, na ktoré sa pôvodne nechal najať na jeden mesiac, sa stala láska na celý život. Ťažká nosičská krošňa sa k Viktorovmu chrbtu túli už celých 50 rokov...
Viktor Beránek sa spolu s rodičmi prisťahoval z Česka pod Tatry ako šesťročný. Trvalo takmer ďalších šesť rokov, kým absolvoval prvú vážnejšiu horskú túru na Téryho chatu. Neskôr mladý rebel, ktorý si príliš nerozumel s vtedajším politickým režimom, našiel v horách hľadanú slobodu. Niekoľko rokov sa živil ako nosič na viacerých tatranských chatách, vrátane Zbojníckej, Zamkovského a Téryho, či už neexistujúcej chaty Kamzík. V roku 1977 prišiel na Chatu pod Rysmi a... zostal tam dodes.
„Rysy sú najvyššie, odrezané od sveta a najťažšie. Som tam najslobodnejší, bez kontaktu s civilizáciou. Možno preto som tam tak dlho zostal, aj keď je to naozaj najťažšia tatranská chata, čo sa týka vynášky, lavín a rekonštrukcií...“
„Je tam stále plno práce, takže sa nenudíme,“ hovorí Viktor, ktorému sa atmosféru, humor a zmysel pre recesiu na chate v „Slobodnom kráľovstve Rysy“ podarilo zachovať aj po jej veľkej prestavbe v roku 2013. Chata je napriek svojej úctyhodnej nadmorskej výške 2250 m.n.m. stále zásobovaná výlučne horskými nosičmi. Jej kolorit dotvára jedinečný výhľad z okien, spanie na peci, výborný nosičský bylinkový čaj, večerné rozhovory pri svetle petrolejky, tóny klavíra či gitár horolezcov, zmysel pre humor a povestná recesia...
„Hory dávajú človeku niečo, čo dole stratil,“ tvrdí Viktor.
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí.
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.
Zdroj titulnej fotografie: David Ištok, vimeo.com Rasto Hatiar, text: horyzonty.sk
19.01.2020 20:24