Cesta mapujúca zaujímavé filmové miesta, nie je ani zďaleka na konci, pretože odvážny slovák má pred sebou ešte množstvo kilometrov.

Myslíte si, že cestovanie je o množstve peňazí, ktoré sa nachádzajú vo vašom vrecku? Tak Jaroslav Staník zo Slovenska, Vám tieto predstavy rýchlo vyvráti. Ako už názov článku napovedá, jedná sa o cestu okolo sveta autostopom. Áno počujete dobre!

 Stavím sa, že si práve kladiete otázku...a nezbláznil sa ten človek náhodou?

Mnoho ľudí stopovanie odsudzuje pretože je to veľmi riskantné a život ohrozujúce, no napriek tomu existujú ľudia, ktorí sú zástancami a fanúšikmi takéhoto spôsobu prepravy. Jaroslav je stopár, ktorý oslavuje svoje druhé výročie na cestách a podarilo sa mi osloviť ho na rozhovor, v ktorom sa dozviete zaujímavé informácie z jeho ciest a ako to vlastne celé začalo.
Vďaka Jarovi a jeho výprave, sa dostanete na miesta natáčania filmov ako napríklad: The Walking Dead, Batman, Sám doma, Sherlock Holmes, Game of Thrones a mnoho ďalších.

Skôr ako začnete čítať, sa pohodlne usaďte a vychutnajte si tento cestovateľský rozhovor.

Zdravím ťa Jaroslav. Na úvod by si sa mohol predstaviť a v krátkosti povedať niečo o sebe.

Zdravím celý tím magazínu Dafson. Volám sa Jaroslav Staník a pred dvoma rokmi som sa vydal na cestu autostopom okolo sveta s filmom, po najznámejších lokaciach z filmov a seriálov. Mám 31 rokov a mám za sebou viac ako 48 000 kilometrov prejdených stopom na tejto ceste.

Žiješ veľmi zaujímavý životný štýl. Čo ťa viedlo k tomu začať stopovať a ako dlho sa už túlaš po svete?

Tak celý nápad vznikol po tom, čo som videl cestu od trabantou a na konci zaznela veta: Tak čo, máš aj ty svoj sen? Tak sa vydaj aj ty na cestu!
A tak som začal premýšľať kam by som sa mohol vydať. To bolo ešte vo fáze rozmýšľania, ale určité nezhody v domácnosti za mňa rozhodli, že na tu cestu nakionec vyrazím. Na začiatku som nemal žiadny plán cesty a absolútne žiadne skúsenosti. Vedel som iba, že to chcem urobiť a že chcem ísť smerom na západ. V tej dobe, už bolo veľa cestovateľov ktorí robili podobnú cestu ako ja a tak som sa rozhodol, že pôjdem smerom na západ kedže všetci idú smerom na východ. Po svete sa už túlam od 20.04.2015, takže teraz práve oslavujem druhé výročie.

Aké si mal pocity na začiatku svojej cesty?

Pocity? No v prvom rade, som vôbec nevedel, do čoho vlastne idem. Bola to moja úplne prvá premiéra stopovania v zahraničí a popravde keď som prišiel do Francúzka, zastavilo mi prvé auto a vodič na mňa prehovoril francúzky a ja som mu nevedel odpovedať inak, iba v mojom jazyku. Potom mi došlo, že to bude asi trošičku náročnejšie, ale zobral som sa a pokračoval ďalej. Vedel som len to, že musím.

Čo všetko si si zbalil so sebou?

Behom cesty sa moja výbava neustále mení, začínal som so stanom z Tesca za 300 Kč a karimatkou, ktoré som si kupoval až v Čechách. Teraz už mám stan za 200 libier a pohodové spanie. Inak len to najnutnejšie napríklad nejakú nabíjačku, telefón, pár tričiek, pár kusov spodného prádla a jedny dlhé nohavice. To bolo skoro všetko.

Mnoho ľudí odsudzuje tento druh cestovania pretože je to nebezpečné a veľmi riskantné. No na druhej strane môžeš spoznať zaujímavých ľudí a ušetriť peniaze za cestu. Vieš obhájiť pre - proti a opísať ako to vidíš ty?

S týmto názorom sa stretávam dosť často. Často naň odpovedám otázkou : a Vy sa nebojíte, keď prechádzate cez cestu do práce alebo do obchodu?
Popravde moje skúsenosti mi vždy potvrdili, že človek žijúci v meste má omnoho väčšiu šancu, že sa mu niečo stane, ako ten ktorý stojí pri krajnici alebo na benzínke a stopuje.
Presne, človek keď jazdí stopom, tak spozná plno miestnych ľudí ktorí neváhajú a radi Vám poradia kde sú miesta pre turistov neznáme a stoja za to, aby ste ich videli a v niektorých prípadoch Vám ich radi ukážu a to aj s malou prednáškou toho daného miesta, tak že áno. Takýto druh cestovania je z tohto pohľadu lepší, pretože spoznáte mnoho ľudí a uvidíte miesta, ktoré Vám skrátka cestovná agentúra neukáže a pozitívne plus na tom je aj to, že si urobíte všade veľa priateľov.

Ako si riešil cestovné, zdravotné poistenie, alebo vízum do jednotlivých krajín?

Urobil som si cestovateľské poistenie na rok. Našiel som jednu extra lacnú poisťovňu, tak som neváhal ani minútu. Víza som neplatil nikde iba do USA, ale tam sa platí iba ESTA a tá stojí asi 15 dolárov a tak som si ju pre istotu urobil ešte pred cestou doma. Je platná dva roky.

Jedinečnosť tvojho projektu je v tom, že si sa rozhodol navštíviť najznámejšie filmové lokácie a chcel by si sa zapísať do Slovenskej knihy rekordov. Ako vznikol nápad na tento druh projektu?

Tak celý nápad prečo navštíviť práve najznámejšie lokacie z filmov a seriálov vznikol tak, že v tej dobe keď som plánoval cestu, tak som robil aj reportéra (na voľnej nohe) pre web tvguru.cz, kde sme sa zaujímali práve o filmy a seriály a naším čitateľom sme prinášali fotky a spoilery z filmov a seriálov. Vždy sme práve tieto fotky z lokacii hľadali na internete a tak ma napadlo, že keď už odchádzam na cestu okolo sveta, tak by som tieto fotky mohol urobit ja a ukázať ľuďom ako sa časom zmenili.
No a na koniec niekto z tímu prišiel s nápadom, že by to mohol byť aj o pokus do knihy rekordov a tak som kontaktoval Slovenskú knihu rekordov a  vyrazil som.

Máš za sebou už viacero krajín a momentálne sa nachádzaš v Chicagu v USA, kde si sa stal účastníkom dopravnej nehody. Prezradíš nám čo sa stalo?

Po tom čo som prestopoval celé USA od východu k západu a naopak, som sa rozhodol ešte na pár dní zastaviť späť do Chicaga. Je tu naozaj veľká Česko-Slovenská komunita. Keď som tu bol asi druhý alebo tretí týždeň a chystal sa znovu na svoju cestu, šiel som jedného dňa ku kamarátovi (kde som bol ubytovaný) z cesty na bicykli a šiel som po prechode, tam mi jeden američan nedal prednosť a zhodil  ma na svojom SUV z bicykla a zastavil svojim pravým predným kolesom na mojej nohe a zlomil mi ju na 4 krát a už sa to ťahá skoro 7 mesiacov, tá liečba. Dali mi do nohy nejakú výstuž vďaka ktorej môžem chodiť. Stále sú tam nejaké komplikácie a nie a nie aby sa noha zrástla a ja som mohol pokračovať ďalej. 

Kam bude tvoja cesta pokračovať ďalej?

Kedže som tak dlhú dobu skoro stále na posteli, mám dosť času na to študovať mapy, plány, rozprávať sa s ľuďmi a získavať pre mňa potrebné informácie. Moja cesta by mala odtiaľto pokračovať ďalej na juh, do Mexika smerom na Kolumbiu a až do Ushuaia (najjužnejšieho mesta na svete). Celé by som to chcel ísť po Panamerickej diaľnici a navštíviť Mayské pyramídy, soľnú pláň Salar de Uyuni a iné zaujímavé miesta.

Ľudí by určite zaujímalo, koľko takáto cesta stojí? Venuješ sa popri cestovaniu aj nejakej (online) práci, alebo ako riešiš stravu, ubytovanie a iné veci potrebné k životu, ktoré so sebou prinášajú určité výdavky?

Popravde nevediem si presné počty koľko v danom štáte utratím peňazí, takže to neviem presne povedať. Keď som vyrážal z Martina ( 20.04.2015), tak som mal u seba presne 0,80 centov. Všetky peniaze som pred cestou venoval na charitu a vyrazil som na cestu. Vedel som, že nejak bude. Veď je tu veľa spôsobov ako sa uživiť. Som mladý, ruky mám zdravé a tak si prácu nájdem vždy. No nie vždy to bolo také ľahké a tak som sa musel niekedy spoľahnúť aj na celosvetovo známi  DUMPSTER DIVING, čo vo voľnom preklade znamená prehľadať odpadkové koše za obchodnými domami. V mnoho prípadoch tam býva čisté a čerstvé ovocie, zelenina a podobne. Ubytovanie riešim najčastejšie v mojom stane, ktorý si ťahám so sebou a ďaľšími vecami v mojom 20 kg batohu. No niekedy si proste človek potrebuje odpočinúť a využije Couchsurfing čo je stránka, o ktorej už asi počul každý. V kratkosti ľudia ponúkajú svoj gauč na prespanie zadarmo. A prečo? Prečo nie (smiech)

Napadne ťa nejaký tvoj najlepší a najhorší zážitok z ciest?

Samozrejme, že ma napadne... (smiech)

Tak najhorší je asi práve tento s mojou zlomenou nohou. Človek sa stane rýchlo na cestovaní závislým a odrazu nemôžete dojsť ani na záchod. Bolo to zo začiatku pre mňa vážne ťažké obdobie a nie jeden krát som mal aj čierne myšlienky, ale ako sa hovorí čas lieči všetky rany a ja už som v lepšom psychickom rozpoložení v akom som bol na začiatku. No chce to ešte čas na to, aby som bol úplne zdravý.
A najlepší príbeh?

Uff to je vážne ťažké, je toho moc. Každý deň je najlepší pretože je jedinečný a už nikdy v živote nebude na vlas rovnaký. V krátkosti by som mohol spomenúť Philipa z Francúzka, ktorý sa rozhodol, že mi kúpi letenku do štátov (to lietadlo mi nakoniec uletelo kvôli podozreniu na teroristický čin v metre, ale o tom niekedy inokedy ), alebo spoznanie úžastného človeka na začiatku mojej cesty. Volá sa Kristýna a každý deň mi dáva silu ísť ďalej a ďalej, alebo by som mohol ešte spomenúť na horu Džabal Tubkal (najväčšia hora severnej afriky 4 167 m.n.m), ktorú som sa pokúsil pokoriť so žiadnymi skúsenosťami, v kraťasoch, tričku, kroksách a 20kg batohom na chrbte. Vyšiel som iba do výšky 3 902 m.n.m, ale aj tak to bol môj najväčší vrchol. Napríklad som nikdy nevyšiel ani k vysielaču na Martinských holiach (smiech). No a samozrejme nemôžem zabudnúť, spanie na sahare a podobne. Nedá sa to všetko vymenovať alebo povedať,  že toto je to najlepšie. Všetky príbehy sú úžasné a sú jedinečné.

Máš nejakú svoju TOP destináciu (krajinu, mesto, miesto), ktorá ťa zaujala natoľko, že by si tam ostal žiť?

Neviem či by som tam zostal žiť, to asi nie, ale najviac sa mi zatiaľ páčilo v južnom Maroku, kde je severná Sahara. Ľudia sú tam neskutočne priateľský a nepoznajú niečo také ako my : stres, čas a podobne. Takže za mňa určite zatiaľ čislo jedna, je severná Sahara.

Aké sú tvoje plány po ukončení projektu "Stopom okolo sveta s filmom", máš už nejaké plány do budúcnosti?

Dlhú dobu som rozmýšľal nad touto odpoveďou a popravde ani po tak dlhej dobe, na ňu nepoznám odpoveď. Neviem, asi si to dám celé znovu (smiech)

Čo by si odkázal ľuďom venujúcim sa podobnému spôsobu prepravy - stopovaniu, prípadne začiatočníkom?

Čo by som im odkázal? Asi len to najlepšie. Majte úsmev na tvári, otvorenú myseľ a svoje srdcia, nebojte sa žiť a žite na plno! Nikdo z nás nevie, kedy príde jeho posledná hodina a keď príde, nemali by sme prosiť o viac času, ale mali by sme ďakovať za ten čas ktorý nám bol daný. Usmievajte sa, žite a plnte si svoje sny. Nečakajte na nič. Nikdy nič samo nepríde. Chcete byť šťastný? Tak preto musíte niečo urobiť. Vy musíte vždy urobiť ten prvý krok a keď ho spravíte, tak sa Vám život zmení.

NEBOJTE SA ŽIŤ!!!

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov a hlavne zdravia na cestách.

Ďakujem aj ja celému tímu magazínu Dafson za rozhovor a prajem veľa spokojných čitateľov a mnoho kvalitných článkov a rozhovorov.
Veľa úspechov.

 

Jarovi držím palce na jeho zostávajúcej ceste a budem ho aj ďalej sledovať. Určite si klikni aj na jeho facebook.

Ak sa Vám rozhovor páčil, budem rád ak budete zdieľať ďalej medzi sebou a určite sa môžete tešiť aj na ďalšie zaujímavé rozhovory podobného charakteru.
Pre viac článkov a zaujímavostí sledujte náš FACEBOOK alebo INSTAGRAM.

 

Zdroj fotografií archív Jaroslav Staník, youtube.com, zdroj titulnej fotografie: J. Staník

19.04.2017 21:45