Nekecaj a lez! A presne o tom je tento článok, ktorý ťa možno nakopne skúsiť nový šport a vystúpiš zo svojej komfortnej zóny. 

Ahojte volám sa Lily a tento článok by som začala pre mňa veľmi pravdivým citátom od Umberta Eca : „Bojazlivému dodá odvahu cudzí strach.“ A pridala by som k tomu aj to, že ten kto ten strach prekoná, prekoná aj sám seba a vtedy začne byť vďačný za všetkých tích ľuďí, ktorí v neho verili, ale aj neverili pretože aj vďaka nim to zvládol.

Nezáleží na tom, či hovorím o začiatočníkoch na lezeckej stene alebo už vrcholových horolezcov, ktorí dajú free solo lezenie na El Capitan. Všetci tí, čo sa odhodlali vstať z gauča a odísť od svojho komfortu za účelom lepšieho života prekonávajú samích seba a tým sa aj hľadajú a z mojej skúsenosti viem, že keď som prvý krát zdolala stenu šiesteho stupňa i keď na umelej stene, tak som sa od šťastia rozplakala a s pocitom vlastného víťazstva nad svojim strachom spustila dole a stále ma baví viac byť s hlavou v oblakoch a nad skalami ako sa pozerať na nohy. Vtedy som nezvládla stenu 4. stupňa a práve to ma tak nahnevalo, že ten hnev mi pomohol zvládnuť stupeň 6. Niekedy je aj negatívum cestou k vrcholu. Lebo ten, kto sa pozerá na horizont rastie a ten, kto sa pozerá na nohy sa psychicky zmenšuje.

Tak ako v živote tak aj v horolezectve je dôležitá opora a dôvera pretože keď si obuješ svoje o 2 čísla menšie topánky, o ktoré komfortnosť ani neprešla, zavesíš sa na to tenké lano a zveríš sa do rúk partnerovi, ktorý má tvoj život doslova v rukách a na „kýbliku“ tak si šťastný pokiaľ to on nemá „na háku“. Vtedy si obaja lezci povedia 2 veľmi významné slová (môžu to byť aj tie posledné slová života) a to Leziem_istím! A lezec začne liezť, na začiatku s úsmevom a na konci s nervami, kondičkou a svalmi v „kýbli“. Ja sa tak v polovici steny mením na jedno kĺbko nadávok a emócií a keď sa poriadne vyventilujem a na seba nahnevám, pokračujem ďalej lebo viem, že keby to vzdám tak by som sa na seba ani do zrkadla nemohla pozrieť nieto ešte do očí partnera, čo ma istí.

Mňa do lezenia zasvätil môj priateľ Marek, s ktorým lozíme už asi pol roka po umelých stenách a teraz nedávno sme začali loziť už aj po skalách. A ak sa pýtate či je v tom rozdiel, tak áno je. Aj v cene, keďže skaly sú zadarmo a umelé steny nie, ale aj v prírode, keďže sme v prirodzenom prostredí a keď vyjdeme na skalu vidíme výhľad a to náš cieľ ešte znásobí. Na vrchole vidíme do diaľok a tie diaľky nám ukazujú nové obzory zážitkov a možností ešte krajšieho života.

Lebo až keď sa vzdáš svojho komfortu, až vtedy začneš naplno žiť.

Ak by si mal nejaké otázky ohľadom lezenia, článku či len tak by si chcel zdieľať svoje zážitky či tie svoje osobné víťazstvá, kľudne nám napíš a ak sa ti článok páčil, budeme radi nám ho zazdieľaš.

Tak nekecaj a cestuj alebo lez, len vystúp z toho komfortu a uvidíš, aký je svet ešte krajší tam vonku...

zdroj: vlastné skúsenosti

zdroj fotografií: google.com, vlastný zdroj

19.06.2019 23:21