Ako sa žije v zemi trolov, sopiek a škriatkov? To by bol pravdepodobne bežný názov pre Island nejakej uletenej dámy po päťdesiatke, ako takú, ktorú som stretol v jednom múzeu vikingov.
Ale nie je to len krajina o ktorej sa budeme dnes rozprávať. Jedná sa o celok. Silný vietor a chladné klíma utužuje Islanďanov už viac ako tisíc rokov. V týchto dávnych dobách Vikingov sa sem dostali len tí najodvážnejší. A ešte tí viac otužilejší sa tu aj rozhodli žiť. Z necelých 400 ľudí od roku 800, dnes počet obyvateľov činí 330 000.
Každoročne si povie cez dva milióny ľudí chcem vidieť Island a prídu sa sem pozrieť. V roku 2017 to bolo 2,5 milióna. Ale žijú tu ľudia z celého sveta, od fotografov po kuchárov. Krajina pomerne nehostinná pre oko diváka, ktorý hľadá rozkvitnuté ruže a jednorožcov. Vyžaruje z nej sebavedomý postoj, pozri som taká aká som ,ja som ťa sem nevolala! A v tom je tá krása.
Väčšinu krajiny pokrýva tráva a mach. Práve ten mach vypĺňa ako tmel a vata medzery medzi trávou a farbí sa od zelenej, žltej, bielej, čiernej až po ružovkastú. Rastú tu samé voňavé bylinky. Na lúkach, ktoré sú tu takmer všade, lebo tu nie je veľa stromov sa pasú stáda oviec, roztrúsené a samostatné. Pretože tu nemajú žiadnych veľkých predátorov, ovce sú väčšinou po malých stádach. Dobre ale nebudem tu hovoriť len o ovciach a machu.
Nájdeme tu veľa vodopádov a prírodné úkazy ako nikde inde. Živočíchy ako polárna líška, alebo puffin. Práve ten puffin ma veľmi zaujal. Vyzerá ako tučniak s farebným zobákom a okolím očí. Keď som ich prvý krát uvidel z blízka, tak som bol pri kraji útesu na ktorom sedeli a približoval som sa zhora. Keď zrazu skočil dole do stometrovej hlbiny. Keby som ho nevidel už predtým lietať, tak by mi napadlo, že prečo by sa chcel taký vták zabiť skokom do rozbúreného mora v hlbinách pod útesom. Áno nevyzerá že by vedel lietať, postrehli ste správne. Toto práveže robia ovce na Islande keď ich majú chytiť tak radšej skočia z útesu. I believe I can fly.
Island žije najmä z turistov a preto aj bude o vás všade veľmi dobre postarané. Síce si za veľa vecí priplatíte, ale tak už to býva. Veľmi dobre sa tu darí požičiavaniu áut. Keď sem prídete ako slobodný turisti a nechcete sa na nikoho viazať, tak najlepšie je si požičať auto. Najviac sa mi osvedčil blue car rental. Cena asi 80e na deň. Keby ste ale chceli mať o všetko postarané tak tu chodí veľa výletných autobusov, s ktorými je veľmi príjemné cestovať. Musíte ale počítať s tým, že všade kde zastavíte to bude preľudnené.
Jedny z najkrajších miest na Islande sú podľa mňa westfjords ( západné fjordy ). Kde kopce stúpajú z mora do výšky päťsto metrov a viac. Nachádza sa tu aj jeden z najväčších vodopádov Dynjandi. Je členitý, ako vlny mora postavené kolmo k stene. Pod ním je ešte zopár vodopádov, takisto impozantných ale ešte viac zúrivejších. Dostávame sa na juh kde sa stretáva láva s vodou. Už pri prílete si môžete všimnúť okolo letiska sopečnú horninu všade na okolo. Je možné sem ísť aj s loďou čo trvá tri dni, ale zoberie vám aj vaše auto. V lete sa dá po celom Islande kempovať, síce to stojí asi 10 eur ale máte to pekne ohradené stromami. To ohradenie si môžete všimnúť na veľa miestach okolo domov si ľudia posadia stromy aby im tak nefúkalo na rohožku. Takisto tu je veľa hostelov, hotelov a ubytovania, kde si už treba pripraviť viac peňazí. Vždy ma tu fascinovali skaly a potôčiky, ktoré vás prekvapia svojou originalitou. Je to ako umelecké dielo. Ostré skaly, ako nože čo sa prerezávajú zospodu. Ale aj zelenkastá tráva na kopcoch, ktorá sa postupne s nadmorskou výškou vytráca v kameň.
Po mojich 3 mesiacoch som sa tu stretol z rôznymi Islanďanmi. Je až obdivuhodné ako ich spojí pri nejakom probléme, väčšinou spôsobený počasím, spolupráca. V zime sa to ešte stupňuje. Zažil som kopu takýchto situácií ale o tom neskôr. Sú to slobodný ľudia aj z hľadiska peňazí a myslenia. Za čo hovorí aj fakt, že počet islandských literárnych autorov je asi taký ako by každý desiaty občan vydal knihu. Mimo miest tu žije ešte veľa ľudí ktorí sa živia chovom zvierat a je to tu prirodzené. Je tu ale takisto celosvetový fenomén mladých ľudí ktorí chcú odísť z domova. Kde ako aj im, ale takisto aj starším chýba cestovanie. Prejsť za hranice do iného štátu, alebo ísť nakúpiť do Poľska lacné veci. Je tu toho naozaj veľa ale je to len ostrov. To je geografická vlastnosť ktorú som si často neuvedomoval v strede Európy. Zato tu je potom akoby druhá strana ľudí ktorý tú chcú ostať natrvalo a ani sa im nečudujem. Jedna vec ktorú som si ale uvedomil časom, je že Island sa vyhol všetkým vojnám, morom, alebo nájazdom Turkov. To by sme mohli vnímať ako krivdu, ale pochopil som že život môže byť taký istý aj tu, ale aj na Slovensku, alebo v Česku. Ide to z nás čo získame a vytvoríme.
28.02.2018 02:18