Sonja je experimentálny krátky film o  nevidiacej hrnčiarke Soni Zeliskovej, ktorá napriek nepriaznivému osudu našla svoju životnú cestu v umení a keramike.

Film experimentuje s audio-vizuálnymi zložkami pre vypovedanie Soninho jedinečného príbehu. Kombináciou dokumentárneho, naratívneho a poetického prístupu krátky film rozpráva Sonin príbeh na základe reálnych faktov, ale filmovým poetickým jazykom.Pre dosiahnutie surrelistického čieno-bieleho vizuálu režisér Maroš Milčík s kameramanom Gašperom Šnuderlom použili špeciálnu Infrared technológiu. Jedinečný obraz tak vznikol čisto In-camera bez použitia post-produkcie.

Soňa v sebe nesie inšpiratívny príbeh, o celoživotnom boji, prekonávaní prekážok a láske k umeniu. Soni bola v 13 rokoch diagnostikovaná cukrovka, v 26-tich rokoch po pôrode úplne stratila zrak. Napriek tomu si našla svoju životnú cestu a vášeň v keramike a stala sa úspešnou hrnčiarkou. Dnes Soňa vedie kurzy keramiky ,prednáša na konferenciách a pre mnohých ľudí sa stala životnou inšpiráciou.

Na konci roku 2016 som hľadal inšpiratívne príbehy remeselníkov a umelcov zo Slovenska pre vytvorenie dokumentárnej série krátkych filmov. Môj kamarát Juraj Vozár mi vyrozprával príbeh o Soni, ktorý ma ihneď  chytil za srdce. Na pôvodnú dokumentárnu sériu sa nepodarilo nájsť finančné zdroje, avšak nechcel som aby Sonin príbeh ostal nevypovedaný. Po niekoľkých rozhovoroch so Soňou som sa rozhodol príbeh natočiť v krátkej forme a svojím vlastným filmovým jazykom. Vizuálny prístup vznikol nekonečnými diskusiami medzi mnou a kameramanom Gašperom Šnudelrom, na konci ktorých sme dospeli k názoru, že časť filmu natočíme špeciálnou infrared technológiou.

Pre vybudovanie tohto jedinečného vizuálneho prístupu som absolvoval vo voľnom čase mnoho obhliadok lokácií, ktoré boli predovšetkým v exteriéri. Keďže infrared technológia je špecifická a pri obhliadkach som nemal možnosť vidieť lokácie cez infrared techniku, rozhodol som sa pre nakrúcanie zvoliť okolie môjho rodného mesta Banskej Bystrice v ktorom mám najlepšiu znalosť lokácií.

Výsledný obraz v Infrared svete priamo závisí od intenzity slnečného žiarenia, preto sa muselo improvizovať a podľa počasia meniť vhodné lokácie. Aj vďaka vytrvalosti a ochotne skvelého malého štábu sa príbeh podarilo natočiť počas 4-roch dní. - prezradil režisér Maroš Milčík

Film má veľmi špecifickú formu. Ako vznikol vizuál?

Rád experimentujem s obrazom a zvukom a snažím vypovedať príbehy abstraktne. Od začiatku sme pracovali s faktom, že Soňa nevidí a teda žije vo svojom vlastnou svete ktorý si vytvára. To sme sa snažili preniesť do audio-vizuálnej formy a preto je príbeh zachytený abstraktne. Vizuálny prístup vznikol nekonečnými diskusiami s kameramanom Gašperom Šnuderlom, na konci ktorých sme dospeli k názoru, že časť filmu natočíme špeciálnou infrared technológiou.

Čo je to infrared technológia a prečo si sa ju rozhodol využiť?

Infrared kamera zachytáva spektrum svetla, ktoré ľudské oko nedokáže zachytiť. Táto technológia sa používa na priemyselné kamery pre zachytávanie obrazu v noci. Keď týmto spôsobom nakrúcate počas dňa dosiahnete veľmi zvláštny farebný obraz, kde farby neprisluchajú tomu čo vidíte reálne. Modrá sa stane tmavo hnedou, zelená bielou a podobne. To sme využili v náš prospech a tento obraz sme post-produkčne upravili do čierno-bielej čím sme dosiahli obrátené farby a počas slnečného dňa sa tak nebo stalo čiernym a lisy na stromoch biele. Takto vznikol surrealistcký čierno-biely obraz bez použitia post-produkcie.

Infrared filmová kamera nie je štandardom a výrobcovia tak prerobili len niekoľko kusov. Pôvodne sme chceli točiť na kameru Arri Alexa, avšak zistili sme, že sú na svete len dve kamery jedna v LA jedna v Londýne.. Naštastie sa na projekte podieľalo množstvo skúsených a šikovných ľudí. Náš kamerový technik Michal Kulhavý rozobral kameru a vymenil filter tak, aby kamera priimala len infrared svetlo a tak sme mohli túto technológiu využiť aj na Slovensku.

V titulkoch vidíme rôzne zahraničné mená. Akým spôsobom sa vám ich podarilo zapojiť do projektu?

Film bol realizovaný s minimálnym budgetom, ale bol to pre nás “passion project”. Väčšina ľudí zapojených do filmu robilo na projekte pretože sa im páčil a nie pre peniaze. Preto sa nám podarilo zapojiť pražského kameramana, americké zvukové štúdio, či post-produkciu z Londýna, ktorých by sme si za normálnych okolností nemohli dovoliť pri nekomerčnom projekte.

Ako vznikala hudba?

Hudba je pri takomto poetickom stvárnení asi najdôležitejšia zložka, ktorá vytvára emóciu. Preto som rád, že sa hudby ujal aj napriek vyťaženosti skladateľ Matúš Široký. Matúš odviedol naozaj neskutočnú prácu, hudbe sme upravovali do najmenších detailov aby podporila obraz a myslím si, že výsledok stojí za to.

Aké sú tvoje ďalšie plány?

Aktuálne píšem scenár k hranému krátkemu filmu. Tento rok som ešte chcel stihnúť krátky dokument o Ázijskom olympionikovi, zatiaľ je to v štádiu vývoja tak nemôžem viac prezrádzať.

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí. 
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.

Zdroj: sonja.revers.sk