Skutočný príbeh sprievodcu na ceste k vnútornej a vonkajšej slobode.

Na našom webe ste si mohli prečítať už naozaj rôzne rozhovory so zaujímavými ľuďmi, ktorých príbehy sú skutočne jedinečné. Na záver roka, som si však vybral jedného špeciálneho hosťa, ktorého slová vás zahrejú na duši a dodajú vám silu. Napriek tomu, že nás postretli naozaj ťažké časy, treba sa obklopovať pozitívnymi ľuďmi a veriť v dobro. Preto som sa rozhodol osloviť na rozhovor Daniela, ktorého príbeh ma úplne dostal. Hovorí sa, že cesty života sú nevyspitateľné, no v jeho prípade sa mu tie jeho cesty poriadne zamotali. Po rôznych úspešných zamestnaniach prišli zdravotné problémy, ktoré zmenili smer jeho cesty. Dnes Daniel pôsobí ako Himalájsky sprievodca na ceste k vnútornej a vonkajšej slobode. Sprevádza ľudí na duchovné a sebapoznávacie púte do oblastí Himaláji a mení ich životy k lepšiemu. Je autorom knihy "Cesta k pramenňu", ktorá ma mimochodom výborné recenzie, prevádzkuje svoj e-shop a organizuje zaujímavý Avatarfest. Ak vás zaujíma tento príbeh, tak si vyložte nohy a pustite sa do čítania rozhovoru s Danielom.

Ahoj Daniel. V úvode som spomínal, že pôsobíš ako turistický sprievodca v Himalájach a vedieš ľudí na ceste sebapoznania. Ako si sa dostal k takémuto druhú práce?
Každý z nás sa v živote niečo hľadá. Niekto to hľadá na rybách, niekto v športe, niekto vo vzťahoch, iný v práci, alebo kdekoľvek. Keď to nájdeme, ideme ďalej. Prídu nové úlohy, nové výzvy. Niekto má životné tempo pomalšie a vyvíja sa mnoho rokov, alebo aj celý život pri jednom povolaní, niekto má tempo hľadača rýchlejšie a jeho životné zmeny sú dynamickejšie. Tak nejak ma nitky osudu zaviali do Indie a Himalájí, ktoré mi veľmi prirástli k srdcu. Akoby som tam bol skutočne doma...

Okrem tejto zaujímavej práce ktorú vykonávaš, máš aj veľmi zaujímavú prezývku, alebo skôr duchovné meno Swami Dayananda. Ako si k nemu prišiel?
Práve v Himalájskom svätom mestečku Badrináth, v krija jógovom ášrame Mahavatara Babadžího. Udelil mi ho jeho najvyšší predstaviteľ, miestny Mouni Baba, ktorý predtým prežil v neďalekej jaskyni 15 rokov úplne v tichu. Po návrate domov ma kontaktovala jedna pani s jasnovideckými schopnosťami a pýta sa ma: A viete prečo sa vám to stalo? Odpovedám, že to teda absolútne netuším. A ona, že no preto, lebo vy už ste mnoho životov žil ako Swámi a oni tie bytosti sa vám teraz pomáhajú sa rozpamätať...

Vydal si knihu "Cesta k prameňu" v ktorej opisuješ pútavou a humornou formou svoj skutočný príbeh. U čitateľov dostala kniha veľmi pozitívne ohlasy a niektorým zmenila pohľad na svet a dala odpovede na nezodpovedné otázky. Čo ťa viedlo k tomu napísať svoju vlastnú knihu?
Väčšinou sa v živote orientujem na základe vnemov. Tak prišiel vnem ísť do Himalájí, tak neskôr v Himalájach prišiel vnem organizovať festival. A presne tak prišiel pri inej púti vnem napísať životopisnú knihu. Na čas som všetko odložil bokom a venoval sa pár mesiacov iba tomuto. V tej chvíli najdôležitejšej veci môjho života... 

 

 

Určite už máš prechodenú takmer celú Indiu a celkovo Himaláje. Aké je tam tvoje najobľúbenejšie miesto, prípadne čo by si cestovateľom odporučil určite vidieť?
Úplne jednoznačne prameň Gangy. Duchovná sila, celkovo mystika toho miesta je neopísateľná. Neďaleko domu nám tečie nádherná Slovenská rieka Váh. Často sa v nej celoročne kúpem. No Ganga, je niečo úplne iné. Je to absolútna bytosť, zdroj života a sily, Ganga Má - teda Matka Ganga. Očistný kúpeľ v nej už mnohým ľuďom aj z našich skupín priniesol okamžité zdravotné zlepšenia, vyliečenia. Jej sila je podporená vari tisíckami  každovečerných obradov, ktoré sa konajú úplne každý večer v ášramoch pozdĺž celého jej toku. A to predstavuje neuveriteľnú silu tvoriacu sa tisícky rokov. Viete si predstaviť, aké to potom je, keď ste pri jej prameni...? 

 

Máš nejaké ďalšie cestovateľské sny, alebo nejaké vysnívané miesto na život?
Úplne žiadne. Všetko je v nás. Pre človeka je dôležité utíšiť myseľ a rozvinúť svoju životnú silu. To spôsobí zvedomenie a správne smerovanie. Potom sa netreba báť ho napĺňať, realizovať. Cestovanie je len jednou z možných barličiek, ktoré ako všetko dobré nemá ďaleko od toho, aby človeka ovládlo. A potom sa život človeka obmedzuje na čas utrpenia v práci - väčšina roka a cestovateľské úlety - pár dní, týždňov... Ako sa potom takto dá žiť vyrovnaný a naplnený život? Realizoval som aj toto poznanie a cestovať vôbec nepotrebujem. Na druhej strane, ak budú k tomu vhodné podmienky a záujem, rád znovu rozviniem duchovné púte do Himalájí. Ale o cestovanie pritom vôbec nejde. A verte mi, duchovná púť, to nie je to žiaden med lízať. Hlavne pre mňa, ako pre sprievodcu... :) Ľudia sa počas pobytov so mnou zbavujú svojich masiek, uvidia sa vo svojej skutočnej podstate. A občas to nie je ani ľahké, ani pekné, ani príjemné. Čo je ale obrovská sila toho celého, že po čase doma, niekedy aj roku im to celé príde a potom sú za to obrovsky radi a vďační. A práve kvôli tomu to má celé zmysel. Už nejednému človeku sa takto otvorili nové obzory a zmenil sa život...

 

Do Himaláji chodievaš celkom často, ako ťa tam prijali miestny ľudia a ako ich vnímaš ty?
Veľmi krásne. Ako som spomínal, cítim sa tam ako doma. A presne tak ma berú aj miestny ľudia. Zažil som tam veľa silných, veľmi silných momentov s nimi. Pamätajú si ma. Žiaľ, ja som sa ešte úplne nerozpamätal na všetko...

Ako vnímaš aktuálnu situáciu okolo pandémie, klimatických zmien, politiky na Slovensku ale aj vo svete?
Veľmi pozitívne. Je to komunikácia Matky Prírody s nami. Aby sme sa spamätali, zvedomili, prebudili a upravili svoje hodnoty, svoj život. Je to presne ako rakovina. Nevedomý človek keď ju dostane, trpí. Má nervy na rodičov, na šéfa, na politikov, na partnera, na všetko "vonku", na všetkých okolo. Potom odovzdá do rúk svoj osud niekomu tiež "vonku" a očakáva záchranu. Keď sa nedostavuje, začne mať nervy ešte aj na lekárov, "záchrancov". Skutočne sa zachráni iba vtedy, keď nadviaže spojenie so svojim vnútrom. Zmení život, Uvedomí si, že si to spôsobil sám. Svojim spôsobom života, svojou životosprávou, svojim zmýšľaním, postojmi. Ak je schopný sa zmeniť, nesprávne zmýšľanie, návyky, správanie opraviť, môže sa vyliečiť a žiť ďalej. Ak nie, hovorím tomu, že vidíme sa v ďalšom kole. Presne tak isto to je aj s nami ako spoločnosťou, civilizáciou, ľudstvom teraz. Ochoreli sme z vlastnej nemúdrosti a buď sa sami vyliečime, alebo sa vidíme znovu niekedy neskôr... 

 

V dnešnej ťažkej dobe by sme sa mali sústrediť na prítomnosť a užívať si každý jeden moment a ďakovať za každý jeden deň. Myslíš si, že príde tá veľká zmena na ktorú ľudia stále čakajú, taká tá lepšia budúcnosť?
To vôbec nie je vopred určené, dané. Záleží to od každého jedného z nás. Som zástanca toho, že všetko si tvoríme sami. Aký človek, taká spoločnosť. Aká spoločnosť, také kolektívne vedomie. A aké kolektívne vedomie, taká kvalita života spoločnosti. Keď je väčšina ľudí v strachu, napätí, nevôli..., je ťažké očakávať láskavý život v mieri. Individuálne to samozrejme ide, no vyžaduje to určitú činnosť, snahu, pravidelnú prax. Zmeň seba a zmeníš celý svet. Vo svojom vnútri je potrebné začať. Nikto a nič nepríde samo z vonku, aby nás zachraňovalo. Vibračné podmienky, duchovná podpora sú čoraz intenzívnejšie, no k prebúdzaniu ľudí stále nedochádza. Vonkajší tlak sa bude dovtedy stupňovať, zhoršovať, dokiaľ nepríde ku skutočnej zmene myslenia. A buď to stihneme zmeniť a opraviť, alebo nie. Presne ako pri rakovine...

Do svojho života si zaradil zmeny ohľadom stravovania, pohybových aktivít alebo aj otužovania. Čo by si poradil ľuďom, na zlepšenie svojho fyzického, ale aj duševného zdravia?
Zradiť do každodenného života aspoň 15 minútový aktívny pohyb. 3 minútové vedomé dýchanie, chvíľku relaxácie, upokojenie mysle, mantrami, meditáciou... Stačí aj večer pred spaním. V posteli zaľahnutý. No a aby to skutočne fungovalo, je potrebné odstrániť záťaže. Alkohol, cigarety, iné návykové látky. A prílišnú konzumáciu chemizovanej stravy (bez konzervantov) a mäsa.  

Ak by si mal možnosť vo svete niečo zmeniť, čo by to bolo? 
Chov, zabíjanie a konzumáciu zvierat. Pytagoras, Einstein, John Lenon... Zhodne tvrdili, že dovtedy budú na Zemi vojny, dokiaľ budú ľudia konzumovať mäso. Pripájam sa ku nim. Som vyštudovaný inžinier zootechnik. Zvieratá som choval, zabíjal, jedol, predával. A vegetariánom sa vysmieval. No keď človek precitne a uvedomí si, aké obrovské trápenie počas života a zabíjania vzniká vo veľkochovoch, začne preciťovať, že konzumáciou mäsa sa na ňom spolupodiela. To utrpenie, ten strach zvierat, to väznenie, tá zúfalosť, bolesť... sa hromadí v kolektívnom vedomí Zeme a spätne pôsobí na zdroj. Tým je čiastočne chovateľ, no predovšetkým konzument. A potom sa veci dejú. Nikomu som v živote nepovedal, aby nekonzumoval mäso. Závisí to od vnútornej vibrácie a miery zvedomenia. No nikto nemusí konzumovať mäso a mäsové výrobky na raňajky, na desiatu, na obed, na olovrant, a ešte aj na večeru. Upadli sme do spoločnosti zdochlinožrútov a kult konzumácie mäsa nás uväznil v mätrixe. Preberáme potom zdravotné, duševné kvality trpiacich zvierať a nechápeme, prečo sme podráždení, zlí, odkiaľ sa berie to napätie a pod... Ak chcete konzumovať mäso, úplne stačí raz za deň. Aj raz za týždeň by stačilo, no zo začiatku je raz za deň až až. Je veľmi nápomocné nájsť si chovateľa, kde aspoň ten život tie zvieratká prežili v pohode, kľude a láske...  

 

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku a aj napriek tomu, že tento rok sú poznačené pandémiou a obmedzeniami, ľudia ich majú stále radi. Ako budeš tráviť Vianoce? 
Doma s rodinou. Ako vždy. No nijako tomu neprikladám zvlášť veľký význam. My máme Vianoce každý deň. Toto je jedno z najväčších ochorení našej doby. Žijeme v napätí, hektike, strese a tešíme sa na krátkodobý úlet z toho. Na dovolenku, na Vianoce... A potom, keď všetko nedopadne, ako si dokonale predstavujeme, tak sme zase v strese. Je potrebné nájsť rovnováhu, rozvahu, ľúbosť v bežnom bytí. V každodennom živote. A potom sa každá chvíľka stane Vianocami...

Aké sú tvoje plány do budúcna? Plánuješ vydať nejakú ďalšiu knihu, alebo zorganizovať nejaké stretnutia s fanúšikmi v podobe prednášok?
Momentálne nemám žiadne plány. Všetko závisí, kedy a ako sa nám podarí vyliečiť, ako spoločnosti. Snažím sa trochu pôsobiť na poli osvety, no čas, kedy ľudia mohli niečo veľké pochopiť slovami, už uplynul. Ostatní sa budú uvedomovať inak. A ideme v tom všetci spolu. Takže ak mám vyjadriť plán, plánujem v tom procese byť čo najviac v pohode. Užívať si ho a šíriť pokoj, pohodu, radosť, lásku... 

 

Ďakujem za rozhovor a prajem hlavne veľa zdravia, pozitívnej energie a šťastia v živote ale aj na cestách. Na záver môžeš zanechať nejaký odkaz pre ľudí. 

Ďakujem aj ja veľmi. Odkázal by som, že podľa karmických zákonov, sa nikomu nič nedeje tak, že by to nemohol zvládnuť. Vždy má všetko aj dobré, aj nedobré riešenie. Za mňa vidím, že sme stratili spojenie s duchom. S dušou svojou vlastnou, s duchom našich predkov, s duchom Zeme, priestoru, vesmíru. Je to akoby sme lesu zobrali svetlo. Môžeme ho potom hnojiť, môžeme prerezávať, môžeme striekať, očkovať, môžeme meniť lesníkov, horára... Problém je, že les nemá svetlo. Ak ho neobnovíme, les postupne chradne, až zahynie. Či ho zničí červotoč, požiar, alebo silný vietor, je už len forma. Problém je so svetlom. Nám tiež chýba toto svetlo. Vo vnútri, v nás. Buď ho obnovíme, alebo nie... HARI OM TAT SAT!  

 

 

V prípade, že vás Danielove rozprávanie zaujalo a chcete sledovať aj ďalšie jeho kroky, tak ho môžete sledovať na jeho facebook stránke.

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí. 
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.

 

 

Zdroj fotografii: archív Daniel Slobodan

13.12.2020 03:30